Veľká noc

Veľkonočné sviatky sa považujú za najdôležitejší, najväčší a zároveň aj najstarší kresťanský sviatok v roku. Pre kresťanov sú dokonca dôležitejšie ako Vianoce. Na Veľkú noc si pripomíname umučenie, usmrtenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Pôvodom tento sviatok pochádza zo židovských sviatkov - Pésach, ktoré vznikli na pamiatku oslobodenia Izraelčanov z egyptského otroctva. Pésach v preklade znamená Sviatok nekvasených chlebov. Tento sviatok slávia židia aj v dnešnej dobe a prebieha v období od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan, čo je u nás obdobie marca až apríla. Počas slávenia Pésach majú židia zakázané jesť čokoľvek kvasené.

Veľká noc nemá svoj presne stanovený dátum. Každý rok sa tento dátum vyrátava podľa mesiaca. Termín pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne.

Veľká noc na Slovensku

Symboly sviatkov jari

Hlavnými symbolmi Veľkej noci sú najmä baranček, zajačiky, kríž, maľované vajíčka-kraslice a bahniatka. Baranček predstavuje v kresťanstve obetu Ježiša Krista. Zajačiky, kuriatka a iné mláďatá sú symbolom prichádzajúcej jari. Kríž sa vyskytuje hlavne vo veriacich kresťanských rodinách a symbolizuje Ježišovo ukrižovanie. Maľované vajíčka sa vyskytujú hlavne v slovanských krajinách a znamenajú znovuzrodenie. Sú zároveň najstarším symbolom veľkonočných sviatkov. Bahniatka sa stali veľkonočným symbolom preto, lebo sa pôvodne na privítanie Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní používali palmové ratolesti, avšak u nás sa palmy nevyskytujú, a tak ľudia začali používať namiesto toho bahniatka. Ľudia veria, že keď si ich dajú posvätiť, ochránia im rodinu pred zlom a chorobami.

Tradičné veľkonočné jedlá

Tak ako väčšina sviatkov, aj Veľká noc má svoje typické tradičné jedlá. Pred veľkonočnou hostinou sa však dodržiava 40-dňový pôst, ktorý je u kresťanov zaužívaný už niekoľko storočí. Dodržiava sa na Ježišovu počesť, ktorý absoloval 40-dňový pôst na púšti, kým sa pripravoval na verejnú činnosť. Postiť sa neznamená len nejesť mäso či iné druhy potravín, ale tiež vzdať sa na tento čas aj rôznych zábav a večierkov alebo tiež pitia alkoholu. Pôst prebieha od popolcovej stredy až do Veľkej noci.

Medzi tradičné veľkonočné jedlá patrí napríklad špenát, ktorý sa zvykne konzumovať na Zelený štvrtok. Zelený štvrtok predchádza novej etape stravovania. Typickými pre Veľkú noc sú potraviny ako napríklad vajíčka uvarené na tvrdo, klobásky zo zabíjačky, šunka, údené mäso, pečená baranina, kozľacina alebo jahňacina, králičie mäso, huspenina, syry, chren. Čo sa týka sladkých dobrôt, sviatočné stoly zvykne ozdobovať baranček z kysnutého alebo treného cesta, ozdobený mašľou okolo krku. Samozrejme by nemali chýbať na hostine rôzne kysnuté koláče, záviny, mazance alebo pletence, ktoré sa zyvknú naplniť tvarohom.
Na Veľký piatok sa tiež prísne dodržiava pôst. Nemali by sa konzumovať mäsové výrobky, namiesto nich sa podávajú ryby, cestoviny, rezance či šúľance.
Tradičným jedlom Bielej soboty je napríklad vývar z údeného mäsa zahustený vajíčkom. Večer býva na jedenie kapustnica s hríbikmi a makové alebo bryndzové opekance.
Na Veľkonočnú nedeľu a pondelok sa zvykne obedovať jahňacina prípadne králičie mäso. Z koláčov sú to napríklad rôzne makovníky, bratislavské rožky, bábovky, štrúdle.

Zvyky a tradície

Hlavným zvykom na Veľkú noc je šibačka a oblievačka. Veľkonočný pondelok je dňom, kedy sa všetci zabávajú a veselia. 

V minulosti chodili mládenci v skupinkách pekne vyobliekaní v krojoch a navštevovali mladé dievčence s prútenými 

korbáčikmi ozdobenými farebnými stužkami.

Týmito korbáčikmi chlapci dievčence vyšibali a tie ich za odmenu ponúkli koláčikmi, ktoré napiekli, podarovali im maľované alebo čokoládové vajíčka alebo prípadne iné dobroty.

Takto podobne prebiehala aj oblievačka. Rozdielom ale bolo, že chlapci nosili so sebou vedrá s vodou a pooblievali dievčatá, lebo sa hovorilo, že vďaka tomu budú dievčatá zdravé a krásne. Niektorí mládenci si vyberali aj trochu divokejší spôsob a to taký, že chytili dievča a celé ho namočili do potoka.

 Tieto zvyky sa v dnešnej dobe dodržiavajú oveľa menej ako kedysi. Hlavne v mestách už takmer zanikli. Na dedinách sa ešte stále vyskytujú, no pomaly zanikajú aj tam. Dnes už skôr mládenci dostávajú namiesto maľovaných vajíčok peniaze a namiesto koláčikov prípitok domácim alkoholom. Miesto vody z potoka zaujali voňavky a korbáčiky vymizli už takmer úplne.

Zelený štvrtok– spomína sa ustanovenie Oltárnej sviatosti a sviatosti kňazstva.

Veľký piatok – v tento deň si kresťania pripomínajú utrpenie a ukrižovanie Ježiša Krista. Nekonajú sa žiadne sväté omše.
Biela sobota – začína sa oslavovať vzkriesenie Ježiša Krista. Sväté omše sa konajú po západe slnka. V túto noc je očakávanie Krista.
Veľkonočná nedeľa – oslavuje sa Kristovo zmŕtvychvstanie
Veľkonočný pondelok – zábava a veselica ľudí na Kristovu počesť

Veľká noc vo svete

Francúzsko - Po zazvonení zvončeka deti hľadajú čokoládové vajíčka alebo iné dobroty. Na dedine zas prebiehajú súťaže v chytaní vajíčok.
Taliansko – V Taliansku je zvykom na Veľkú noc piecť chlieb, do ktorého dajú neporušené vajcia v škrupinke.
Brazília – Ľudia pália Judáša, ktorého prestavuje slamený strašiak.
Cyprus – Na Cypre si ľudia sami ručne vyrobia stolíky a hodujú čo najbližšie pri kostole.
Bolívia – Ženy a deti vypletajú z palmových listov krásne vzory aby ich mohli ponúknuť veriacim na požehnanie.
Albánsko – V Albánsku majú asi len jednu tradíciu a to takú, že si nechávajú požehnať jedlo kňazom.
USA, Anglicko, Nemecko, Írsko – V týchto krajinách je zvykom poskrývať po záhrade sladkosti a vajíčka. Kto ich nájde dostane odmenu.

Ak chcete popriať svojim blízkym krásne veľkonočné sviatky, pošlite im originálnu veľkonočnú sms.